Nie každý je ochotný platiť nulové náklady za prevádzku domu, ale prečo? Je 7x úspornejší ako bežná stavba a s použitím kvalitných materiálov spláca sám svoje náklady na bývanie.
Stavebné firmy sľubujú nízke náklady na prevádzku domu, šetrnosť k životnému prostrediu a maximálny komfort z bývania. Rozhodnúť sa pre výstavbu pasívneho domu nie je pre každého. Naviac, v takomto type domu musíte vedieť bývať, to znamená, že musíte dodržiavať určité zásady bývania napr. nevetrať oknami. Rozhodne by ste sa nemali stať otrokom svojho domu. Vybrať si z množstva typov domov, práve ten pasívny, si vyžaduje istý druh odvahy a životný štýl, ktorý vedie k efektívnemu bývaniu a následnému využívaniu jeho výhod.
Pasívny dom sa od bežného domu na prvý pohľad nelíši. Predstavuje zdokonalenie nízkoenergetického domu a vyžaduje si dokonalejšiu projekčnú prípravu, ktorá zapracuje kvalitné konštrukčné materiály, kompletnú prípravu výstavby bez akýchkoľvek tepelných mostov a netesností. Svojou koncepciou je dimenzovaný tak, aby na pokrytie tepelnej spotreby stačili pasívne energetické zdroje. V lete aj v zime poskytuje kvalitu vnútorného prostredia. K nim patrí vyžarované slnečné teplo, vyžarovanie tepla spotrebičmi a obyvateľmi domu. Nepotrebuje konvenčné vykurovanie, či klimatizáciu, ale odporúča použitie fotovoltických článkov alebo veterných turbín. Energetický štandard je taký, aby bola dosiahnutá čo najnižšia spotreba energie na vykurovanie aj chladenie.
Jediné vykurovacie zariadenie zabudované vo vetracom systéme slúži v prípade potreby na dohriatie priestorového vzduchu. Tepelná spotreba je teda taká nízka, že budova si, až na pár dní v roku, vystačí sama bez aktívneho kúrenia. Na núdzové doplnkové kúrenie a ohrievanie úžitkovej vody v pasívnom dome stačí zariadenie s výkonom len 2 kW. Táto skutočnosť je rozhodujúcou výhodou pasívneho domu oproti klasickým stavbám. Jeho ročná spotreba tepla na kúrenie je desaťkrát menšia než majú bežné stavby. V konečnom dôsledku mnohonásobne znižuje náklady na prevádzku domu, šetrí neobnoviteľné zdroje a redukuje emisie CO2. Na zabezpečenie tepelnej pohody sa spotrebuje ročne 15 až 50 kWh/m2 obývanej plochy ( počítanej podľa metodiky PHPP). Podľa celkovej spotreby energie, uvádzanej v kW za rok, vieme určiť, či ide o bežný dom, nízkoenergetický alebo pasívny dom. Zároveň stavba by mala spĺňať niekoľko ďalších kritérií ako napr. tesnosť n50<0,6 h−1 a potrebu primárnej energie <120 kWh/m², ktorá sa počíta vrátane domácich spotrebičov. Podľa odporúčaní môže byť prípustná napr. tepelná strata do 10 W/m².
Výška spotreby energií je ovplyvnená celkovou vnútornou vybavenosťou, zohrievaním vody, kúrením, závisí to najmä od materiálov použitých pri výstavbe pasívneho domu (tepelná izolácia, okenné otvory), ale aj spôsobom vetrania a v neposlednom rade zónovaním miestnosti. Na stavbu sa používajú jednak klasické, jednak ekologické stavebné materiály, napr. betón, pálené i nepálené tehly, hlinené omietky, minerálna vlna, drevo či slama. Pasívne domy spotrebujú na vykurovanie oproti bežným domom zhruba iba pätinu energie, v mestách dokonca poskytujú vymoženosť stáleho prísunu čerstvého vzduchu vďaka mechanickému vetraciemu systému tzv. rekuperácií. Domy nemajú klasický vykurovací systém s kotlom, rozvodným systémom, vykurovacími telesami, so skladom paliva či komínom. Pri pasívnych domoch stačí, že vzduch vchádzajúci do miestností je mierne zohrievaný. Je tomu tak preto, že energia, ktorá sa nikdy nestratí, nemusí byť nahradená. Preto, ako sme spomínali vyššie, ak chceme hovoriť o pasívnom dome musí byť tepelná spotreba budovy menšia ako 15 kWh/m2 za rok.
Je to skutočne luxus?
Kvalitne postavený pasívny dom s nízkymi nákladmi na prevádzku, poskytujúci zdravé bývanie, je snom každého stavebníka. V dnešnej dobe je často považovaný pasívny dom za nadštandard, vysoký luxus a pre mnohých ľudí finančne nedosiahnuteľný. V dôsledku toho sú len nepodstatne drahšie ako tradičné domy. Všeobecne sa dá povedať, že pasívne domy sú drahšie o 20-30 % oproti energeticky efektívnym domom. Náklady na použité materiály, zateplenie, okná a vetracie zariadenia sú kompenzované ušetrenými nákladmi prevádzky domu. Spotreba všetkých energií v pasívnom dome je menej ako štvrtina až pätina priemernej energetickej spotreby novej konštrukcie v miernom európskom podnebí, ktorá vyhovuje platným národným energetickým normám v európskych krajinách. Je však reálne ho postaviť za cenu porovnateľnú s cenou bežne realizovaných kvalitných stavieb z murovaných materiálov.
Dá sa teda spočítať, za koľko rokov sa vám investícia do pasívneho bývania vráti, za predpokladu, že za túto dobu nedôjde napríklad k poruche rekuperácie a ďalších zariadení, ktoré by potrebovali opravu. Dom musí byť precízne navrhnutý a postavený, inak sa doba spätne vrátenej investície predlžuje. Naviac, musíte v dome vedieť bývať, to znamená dodržovať určité zásady (napr. nevetrať oknami). Rozhodne by ste sa nemali stať otrokom svojho domu. Všetky tieto faktory by ste pri rozhodovaní mali zvážiť. Optimálne riešenie navrhne projektant v rámci projektu pre stavebné povolenie.