Vinica na úpätí hory Sonoma je nádherným príkladom toho, ako sa dá aj pozemok s funkciou produkcie poľnohospodárskych plodín pretvoriť s ohľadom na estetické princípy.
Úloha krajinných architektov bola kľúčová, no proces obnovy vinice si vyžadoval osem rokov ich úzkej spolupráce s klientom, architektmi a technickým tímom. Výsledkom je neobvyklá podoba spojenia budov a kultúrnej krajiny. Srdcom celého projektu je rezidencia a jej základy predstavujú základy zmeny celého pozemku. Pri plánovaní výstavby domu s rozlohou 1300 metrov štvorcových si vyžaduje pozornosť najmä umiestnenie a orientácia. Architekti, v spolupráci s krajinármi, sa rozhodovali nad niekoľkými možnosťami. Nakoniec vybrali pre túto rozľahlú rezidenciu úpätie hory Sonoma.
Paleta materiálov
Hoci zápasili s blízkym svahom a tieňom, ktorý vrhá, rozhodujúce boli široké výhľady na vinice a horské oblasti v okolí. Klient sa sem totiž sťahuje od jazera Michigan a šíre vinice mu navodzujú známe pocity a pohodlie. Konštrukčné riešenie tohto niekoľkoposchodového domu a jeho severná orientácia boli podmienené harmonickému spojeniu s krajinou na úpätí hory. Sklo a kameň dominujú východnej fasáde orientovanej smerom na vinice. V tejto časti domu sú umiestnené denné miestnosti, zatiaľ čo súkromné spálne sú orientované do svahu. Jednotlivé bloky budovy formuje jemná, ale sofistikovaná paleta materiálov, ako je vápenec, kremenec Mariposa, cortenová oceľ, drevo Ipe, sklo, kovy, pieskovec, štrk a betón.
Decentný prístup
Príjazdová cesta k rezidencii vedie pozdĺž kamenných múrov poľnohospodárskej budovy. Ďalej pretína vinice lemovaná dubovou alejou a poľnohospodárskymi hranicami. Končí na štrkovom parkovisku pred kamenným vchodom, ktoré definuje absolútny minimalizmus. Garáž je starostlivo ukrytá za elegantnými drevenými posuvnými dverami. Príchod k dverám spríjemňujú obyvateľom a návštevníkom bambusové záhony na dvore vysypanom malými okruhliakmi a „vstupný most“.
Relax po práci
Línie domu podčiarkujú viaceré prvky. Sú to najmä vysadené hraby a vodný kanál, tiahnuci sa so svojou reflexnou hladinou pozdĺž celého domu. Prerušuje ho iba jedáleň. V bezprostrednom okolí domu navrhli architekti rekreačnú a relaxačnú zónu. Kameňom vydlaždené terasy rozširujú verejné – denné i súkromné interiéry. Tie sú prirodzene prepojené so spa a bazénom. Časť terasy je zariadená ako vonkajšia jedáleň a na spálňu majiteľa nadväzuje takzvaná „Moon Garden“.
Ako strážna veža
Dom určený pre správcu bol postavený ako prvý a kým dostavali hlavnú rezidenciu, býval v ňom aj sám majiteľ. Na jeho mieste stál aj dom predchádzajúceho majiteľa pozemkov. Dobrý výhľad na celú vinicu a všetky vstupy na pozemok ešte posilňujú jeho „strážny“ charakter. Paletou použitých materiálov veľmi výrazne korenšponduje s hlavnou rezidenciou. Vstup „označuje“ výsadba stĺpovitých hrabov. Tisy a krušpány s ochrannými priečkami definujú hranice parkoviska. Na vstupnom nádvorí sú vysadené japonské javory, Javory šedé a paprade Blechum spicant. Na svahu nad domom sa miešajú pôvodné a nové okrasné druhy, čím sa opäť rozostrujú hranice medzi existujúcou lesnou krajinou a novými výsadbami.
Poľnohospodárske budovy
Centrom všetkých prác spojených s produkciou vinice sú poľnohospodárske budovy situované pri hlavnom vstupe na pozemok, paralelne s príjazdovou cestou. Pre návštevníkov predstavujú akúsi bránu do tohto vinárskeho raja, ale ich hlavnou funkciou, ktorej sa prispôsobuje aj vybavenie, je poskytnúť útočisko pracovníkom vinice. Počas prestávok tu môžu jesť a relaxovať. Pri návrhu dvora museli zobrať architekti do úvahy najmä praktické hľadisko a navrhnúť ho tak, aby odolal aj ťažkým poľnohospodárskym nástrojom, technike a procesom ich údržby.
Komplexný vklad krajinára
Približovaním hraníc vinice k domu sa ešte posilňuje vzťah medzi stavbami a poľnohospodárskou krajinou. Novo navrhnuté krajinné prvky sú v podobe prirodzených lúk a domácich stromov a kríkov rozptýlené medzi existujúcimi dubovo-pagaštanovými lesmi. Ako hovorí Marta Fry, hlavná dizajnérka projektu: „Vinica Sonoma ilustruje ďalekosiahly, komplexný projekt vyžadujúci hlboké znalosti v mnohých aspektoch profesie krajinára. Využili sme široký rad odborných znalostí a skúseností z oblasi územného plánovania, infraštruktúry a poľnohospodárstva. Rovnako dôležité boli zručnosti v komunikácii s klientom a programovanie, vedomosti z oblasti záhradníctva i tradičných remesiel.“
