Prirodzený trávnatý porast tvorí značnú časť sadovníckych plôch v mestskom prostredí aj vegetácie vo voľnej krajine, či už ide o trávnik, lúku, pasienky alebo inú jeho formu. Tvoria ho prevažne trváce byliny, teda rôzne druhy tráv a dvojklíčne listové byliny. Trávnatý porast je pre krajinu v mnohých smeroch prínosom, dotvára jej charakter, chráni akumulovanú vodu pred znečistením, bráni erózii pôdy, prispieva k biodiverzite.
Aby bol trávnik krásny
Starostlivo udržiavaný trávnik tvorí základ kvalitnej sadovníckej úpravy, umožní vyniknúť kvetinovému záhonu aj porastu drevín, zároveň je plochou vhodnou na hru a šport. Založiť a najmä udržiavať trávnik v dobrej zdravotnej kondícii a estetickej podobe je však náročné. Všetko sa odvíja od typu trávnika, resp. našich požiadaviek naň v danom prostredí.
Najvyššie požiadavky na kvalitu trávnik sa okrem súkromných záhrad kladú na športových ihriskách. Tu je nevyhnutné trávnik založiť na dokonale upravenej ploche zbavenej kameňov, koreňov vytrvalých bylín a drevín či stavebného odpadu. Na zakorenenie trávnika stačí 15 – 20 cm kvalitného substrátu. Po výseve je nevyhnutné pravidelné zavlažovanie s ohľadom na prirodzené zrážky a vlhkosť pôdy. Sila prírody je však veľká a s trávnym osivom vzchádzajú aj semená burín, ktoré likvidujeme selektívnym herbicídom. Boj s burinami v trávniku je nikdy sa nekončiaci proces, hoci ich rast dokážeme zmierniť aj pravidelným kosením.
Len upravené je pekné?
Tu sa však vynára otázka, prečo sa človek stále snaží prírodu okliesniť a vtesnať do tvarov a foriem, ktoré sú pre ňu neprirodzené? Lebo len to, čo je upravené, môže byť považované za pekné?
Časom prichádzame na to, že pestovať anglický trávnik v záhrade susediacej s krajinou či lesom na vidieku, je nezmysel. Chemickými a technickými zásahmi obmedzujeme v trávniku život. Upravený trávnik je krásny prvok, ale nie všade. Starajme sa oň v historických kúpeľných parkoch a reprezentatívnych predzáhradkách, kde má svoje miesto!
Súčasné trendy sadovníckej tvorby sa uberajú iným smerom. Snahou záhradnej architektúry je projektovať a realizovať také formy súkromnej i verejnej zelene, ktoré okrem estetickej funkcie spĺňajú aj kritérium ekologickej udržateľnosti a nízkych nárokov na údržbu. Úspech vychádza z dokonalých znalostí o použitých bylinách a drevinách, nenáročných na založenie a údržbu.
Tajomstvo je v prirodzenosti
Kvetinová lúka je ekologickou alternatívou klasického trávnika. Jej použitie znamená prínos z ekologického, ekonomického aj estetického hľadiska. Údržba intenzívneho trávnika nie je lacná záležitosť – pravidelné kosenie, valcovanie, zavlažovanie, prevzdušňovanie či dovysievanie osiva, boj s chorobami a škodcami.
Pre každé stanovisko existujú vhodné byliny. Či už ide o suché miesta alebo vlhké a zatienené plochy s rôznou pôdnou reakciou alebo sklonom terénu, základom je vždy prirodzené rastlinné spoločenstvo. Z miešaniek špecializovaných firiem vhodných na zakladanie kvetinových lúk si môžete vybrať aj také, ktoré sú odolné voči zošliapaniu alebo miešanku pozostávajúcu z bylín kvitnúcich len na bielo, žlto či ružovo, zmesi doplnené o cibuľoviny, alebo vám lúka môže poslúžiť ako domáca lekáreň, vďaka využitiu liečivých a aromatických rastlín. Tieto spoločenstvá sú blízke prírode, takže ich opätovným založením na plochách, kde niekedy v minulosti boli, robíme akúsi rekonštrukciu krajiny.
„Správnym výberom bylín do kvetinovej lúky si ušetríme čas aj finančné prostriedky a budeme sa môcť tešiť z jej premenlivosti, vôní a farieb.“
Ako na to
Založenie kvetinovej lúky je rovnaké, ako zakladanie klasického trávnika. Zmes vysievame do vopred pripravenej pôdy na jeseň (august – október), aby rastliny mohli využiť jesennú a zimnú vlahu. Údržba kvetinovej lúky spočíva v kosení raz až dvakrát ročne. Kosíme po odkvitnutí, lebo rastliny sa spontánne vysievajú. Porast netreba hnojiť, ak pre dané stanovisko vyberieme správne rastliny.
Pre lúku je prirodzená dynamika a postupný vyvoj. Jednotlivé druhy sa v poraste obmieňajú, menej odolné rastliny, napríklad letničky, ktoré neznesú konkurenciu, po prvom alebo druhom roku z lúky vytlačia dominantnejšie byliny.
Iná pôda – iná lúka
Na pôdach bohatých na živiny treba použiť zmesi s vyšším obsahom semien bylín, lebo trávy využijú živiny skôr a mohli by v poraste dominovať. Byliny majú pomalší počiatočný vývoj. Naopak, na chudobných pôdach môže miešanka obsahovať väčšie percento tráv, ktoré pri nedostatku živín nerastú tak rýchlo ako vo výživnej pôde a dovolia rásť bylinám.
Základom zmesi kvetinovej lúky sú trávnaté druhy, napr. kostrava červená, mätonoh trváci či lipnica lúčna. Z lúčnych bylín môžeme spomenúť sedmokrásku, nevädzu, králiky, šalvie, materinu dúšku, zvončeky, klinčeky, iskerníky, pakosty, púpavy, ďatelinu – to, čo poznáme z prírody, môže rásť aj v našej záhrade.
V súčasnosti sa zakladajú kvetinové lúky aj na územiach narušených ľudskou činnosťou, ide o tzv. rekultivačné porasty, ktoré vrátia do degradovaných pôd život, obohatia ich o organické látky a poskytnú tak aj útočisko pre hmyz, drobné živočíchy a vtáctvo.
Jednoznačná odpoveď na otázku, či je lepší trávnik alebo kvetinová lúka, neexistuje, vždy treba definovať miesto, na ktorom chceme trávnatý porast založiť. Sú miesta, na ktorých má svoje výsostné postavenie dokonale pokosený trávnik bez akejkoľvek buriny a aj také, kam patrí kvetinová lúka. Správna voľba a rešpektovanie charakteru daného prostredia nám prinesie úspech. Snažme sa prírode vyjsť v ústrety a ponechať je čo najviac prirodzenej krásy.
