Farby jesene

Pre ľudí, ktorí majú radi leto, slnko a vodu, je jeseň len upršaným, chladným a zamračeným obdobím, ktoré je predzvesťou niečoho „ešte horšieho“ – zimy. Všetko na svete má však dve strany a aj tento rub jesene má svoj líc.

Jeseň totiž dokáže byť neuveriteľne krásna a pestrá. Kvetov je sice už menej, ale príroda nám to dokonale vynahrádza veľkolepým predstavením jesenného prefarbovania. Mnoho jej prívržencov nedá dopustit na jesenné prechádzky prírodou, keď opadané lístie šuchoce pod nohami a všetko navôkol hýri rôznymi farbami a tvarmi. Jesenné prefarbovanie listov je prirodzený biochemický proces.

Pri príprave na zimu sa stromy a kríky pred opadom listov zbavujú organických látok, ktoré listy obsahujú, konkrétne zeleného farbiva (chlorofylu) ako prvého.
Ak sa chcete v jeseni pýšiť záhradou rozžiarenou farbami, ponúkame vám typy na vhodné rastliny a ich pestovanie.
Vysádzajte len stromy, ktorých listy sa na jeseň spoľahlivo vyfarbujú, niektoré druhy majú dokonca variety na tento účel špeciálne šľachtené. Výber sám o sebe však nestačí, sfarbenie do veľkej miery ovplyvňuje kvalita pôdy a množstvo svetla. Ak chcete dosiahnuť naozaj intenzívne farby, vysadte tieto dreviny na slnečné stanovište a pred nástupom jesene ich prestante prihnojivať.
Jeseň je aj obdobím plodov, a to nehovoríme len o sladkom ovocí. V tomto období môžete vo svojej záhrade nájsť rôznofarebné bobuľky a iné zaujímavé plody, ktoré v spoločnosti lysých konárikov ozvláštnia záhradu pôsobivými štruktúrami a často sa udržia na rastlinách aj cez zimu.

	1. Acer japonicum – japonský javor A. japonicum sa často pestuje ako dekoratívna drevina v oblasti mierneho pásma severnej pologule a nie je náročný na prírodné podmienky. Dobre sa uplatňuje v záhonoch v kombonácii s inými okrasnými krami a trvalkami, lebo nemá expanzívne korene a dokonca sa dá pestovať i v nádobách. Jednotlivé druhy javorov sa vo všeobecnosti veľmi pekne prefarbujú a každý má svoju charakteristickú farbu – od sírovožltej až po purpurovú. Jedným zo zaujímavých a v záhradách veľmi dobre sa uplatňujúcich druhov je javor japonský. Je to menší strom, väčšinou krovitého charakteru, teda rastie ako viackmeň, kôra je v mladosti hladká, neskôr drsná a šupinatá. Farba laločnatých listov sa na jeseň mení na oranžovočervenú až tmavočervenú.
	2. Betula verrucosa – breza previsnutá Breza previsnutá je domáca drevina s nádherným žltým prefarbovaním. V malých záhradách, ktoré sú u nás čoraz častejšie, sa základný druh veľmi nepoužíva kvôli svojim rozmerom. Ak sa však  napriek tomu nechcete vzdať jemnej textúry a zaujímavej kôry, charakteristickej len pre brezu, máte niekoľko možností. V prípade pravidelne riešenej výsadby môžete zvoliť previsnutý, veľmi pomaly rastúci kultivar Betula verrucosa ‚Tristis‘, ak však dávate prednosť prirodzenému vzhľadu, použite úzky kultivar ‚Fastigiata‘, z ktorého si môžete aj na malej ploche vytvoriť brezový hájik.
	3. Physalis alkekengi – machovka čerešňová Machovka bude jesennou ozdobou vašich zmiešaných trvalkových záhonov, začiatkom leta má žlto-biele kvety, kalichovité, oranžovočervené plody a jedlé kyslasté bobule zdobia kríkovitú rastlinu v jesenných mesiacoch. Pestuje sa najmä pre plody, ktoré sa používajú do sušených aranžmánov. Stanovište má rada slnečné, rastie však aj v polotieni. Na zeminu nie je náročná, zato však na vlahu áno. Táto rastlina je vďaka svojim plazivým koreňom dosť agresívna, preto si třeba dať pozor, aby nevytlačila zo záhonu okolité travalky.
	4. Callicarpa japonica – krásnoplod japonský Modrá a fialová farba sú v rastlinnej ríši veľmi ojedinelé, a preto bude krásnoplod vo vašej záhrade výraznou atrakciou. Najmä na jeseň, keď začne plodiť, a celé konáriky budú ako posiate zhlukmi malých fialových bobuliek. Tento ker sa napriek svojej atraktívnosti u nás pestuje len málo, lebo pochádza z teplých oblastí Japonska a Číny, takže vyžaduje teplú a slnečnú polohu, výživnú pôdu a zimné prikrytie koreňov.

5. Cotinus Coggygria – škumpa vlastá Tento ker je vhodný najmä ako solitér do trávnikov, uplatňuje sa v átriových záhradách a v zmiešaných záhonoch. Listy po rozotretí voňajú a na jeseň sa zafarbuje na oranžovočerveno, ale najcennejšie sú kultivary s červenými listami počas celého vegetačného obdobia, ako napríklad  ‚Royal Purple‘. Škumpa dorastá až do troch metrov a je dvojnásobne široká, najvodnejšie podmienky pre jej pestovanie sú slnečné poloha a priepustná pôda.

6. Cercidiphyllum japonicum – Cercidovník japonský Väčšina rastlín je charakteristická svojou textúrou, sfarbením či tvarom listov. Cercidovník však má inú výnimočnú vlastnosť a tou je vôňa čerstvo opadaného lístia tohto stromu, ktorá výrazne pripomína čerstvo upečený koláč. Podľa tejto nezameniteľnej vône ho nájdete aj v hustom lese. Cercidovník japonský je strom s kužeľovitou korunou a nízko sa rozkonárujúcim kmeňom, ale často rastie aj ako ker. Má rád vlhkejšiu a výživnú pôdu a slnečné polohy. Okrem vône na jeseň upúta aj zlatožltá farba jeho listov.

	7. Liquidambar styraciflua – ambrovník styraxový Ambrovník je strom veľmi podobný javoru, no jeho laločnaté listy nie sú na konári postavené protistojne, ale striedavo. K nám bol dovezený zo severnej Ameriky, kde dorastá do úctyhodných rozmerov. U nás však mladé stromčeky namŕzajú a preto si vyžaduje chránenú polohu. Na jeseň nie je zaujímavý len listami, ktoré sa sčasti zafarbujú do žlta a sčasti do karmínova, ale aj guľovitými mnohosemennými plodmi, ktoré sa zasa podobajú na plody platanov.
	8. Lunaria annua – mesačnica ročná Je veľmi efektná dvojročná, 30 až 100 cm vysoká bylina. Kvitne v apríli až v júni fialovými kvetni. Pestuje sa najmä pre zaujímavé plody, ktoré vytvára v jeseni. Lesklé strieborné šešule sú okrúhla a dajú sa sušiť a použiť do suchých kytíc. Na podmienky nie je náročná, vyžaduje bežnú pôdu a polotieň. Pri jej pestovaní nezabúdajte, že je to dvojročná rastlina, takže krásne kvety a plody si užijete až v druhom roku po výseve.
	9. Hosta sp. – funkia Hosta so svojim širokým spektrom variet a kultivarov právom patrí medzi najkrajšie trvalky okrasné listom. Medzi naobľúbenejšie patria rastliny so žltým, krémovým či bielym okrajom listov, ako aj tie s modrastým nádychom. V lete navyše hosta skrášli vašu záhradu súkvetím malých bielych až fialových kvietkov, rastúcich na takmer meter dlhej stonke. Ani na jeseň sa táto trvalka nedá zahanbiť a pred tým, ako jej listy zaschnú, vyfarbia sa do intenzívnej žltej farby. Aj keď funkia pochádza z Číny, vačšinu jej druhov do Európy doviezli z Japonska. Na prírodné podmienky nie je náročná a poznáme ju, ako trvalku, ktorá sa dobre uplatňuje v tienistých zákutiach záhrad.