Budúcnosťou v stavebníctve sú ekológia a pasívne domy

Všetci máme ešte v čerstvej pamäti vítanie nového tisícročia – a ani sme sa nenazdali a Slovensko onedlho vhupne do jeho tretieho desaťročia. Desaťročia, ktoré obyvateľov Zeme postavilo pred viacero úloh vyplývajúcich predovšetkým z prudko sa zhoršujúceho stavu životného prostredia. Našu planétu sme si zvykli vnímať ako niečo, čo je tu pre nás navždy. Bezhlavo sme ťažili suroviny, lovili ryby i zver, zanášali sme ju odpadmi, znečisťovali jej ovzdušie a dnes, keď Zem doslova kričí o pomoc, sme konečne pripustili, že tu pre nás nemusí byť naveky. Nemôžeme z nej donekonečna len ťažiť. O našu Zem sa treba aj postarať. Lepšie teraz ako nikdy.

Na svete existuje niekoľko iniciatív, ktoré definujú základné oblasti, na ktoré musí ľudstvo upriamiť svoju pozornosť tak, aby sa deštrukčný proces zabrzdil a zvrátil.

Viete že?

Podľa materiálu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 patrilo Slovensko v roku 2017 podľa hodnoty Indexu environmentálnej výkonnosti (EPI) medzi 30 krajín s najkvalitnejším životným prostredím. Výsledok vyzerá pomerne dobre, ale ak si uvedomíme, že od roku 2007 sme klesli zo 17. miesta na súčasné 28. miesto, je nutné sa zamyslieť.

Až tretina obyvateľstva žije na najviac znečistených územiach. Znečistenie ovzdušia spôsobuje na Slovensku podľa štatistík 5000 úmrtí ročne. To by pri rovnakej tendencii znamenalo do roku 2030 stratu 60 000 životov.

Slovensko nedosahuje požadované úrovne zníženia znečisťujúcich látok, ako sú NO2, PM10, PM2,5, ozón a benzo(a)pyrén. Bez zmeny prístupu nebudeme schopní do roku 2030 dosiahnuť požadované zníženie úrovne týchto emisií.

emisie-znecistenie-stavebnictvo

Negatívne prejavy zmeny klimatických pomerov neobchádzajú ani Slovensko. Ekonomické straty v dôsledku týchto zmien dosiahli podľa odhadov na Slovensku len v roku 2013 hodnotu viac ako 1,2 mld. eur, čo pri zachovanej tendencii bude do roku 2030 predstavovať hodnotu prevyšujúcu 14,4 mld. eur.

Slovenská ekonomika spotrebúva viac prírodných zdrojov na obyvateľa, ako je jeho kapacita tvoriť tieto zdroje. Slovensko zaostáva v ekologických inováciách za väčšinou krajín EÚ. Dosahujeme úroveň 74 % priemeru EÚ. Súčasné pokrytie energetickej spotreby SR nie je udržateľné.

Slovensko má jedno z energeticky najnáročnejších hospodárstiev v EÚ, pričom podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe dosiahol len 12 % oproti 28 %, ktoré dosiahla EÚ.

Kvalita povrchových a podzemných vôd klesá. Len 65,2 % obyvateľov Slovenska je napojených na kanalizáciu. Až 51 % z celkového množstva odpadu končí na skládkach. Pri komunálnom odpade je to až 66 %. Nevieme alebo nechceme ani recyklovať – miera recyklácie komunálneho odpadu je na úrovni 23 %, čím sa zaraďujeme na chvost v rebríčkoch krajín. Alarmujúce je, že na Slovensku je evidovaných 1963 environmentálnych záťaží. Preskúmať sa podarilo iba 141 z nich, pričom sanácia bola vykonaná len v 19 lokalitách. Likvidujeme lesy, zhoršuje sa kvalita pôdy a zvyšuje sa jej erózia. Tretina poľnohospodárskej pôdy je ohrozená dusičnanmi, vodnou eróziou je ohrozených 38,6 % a veternou 6,7 % poľnohospodárskej pôdy. Ekologické poľnohospodárstvo zaberá len desatinu všetkej poľnohospodárskej pôdy.

Toto sú alarmujúce konštatovania, ktoré by mali zasiahnuť svedomie každého človeka. A je na každom z nás, ako sa postavíme k otázkam ochrany životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám.

Tendencie vo výstavbe budov

Jednou z ciest vedúcou k udržaniu životného prostredia v prijateľnom stave je ekologicky zameraná výstavba budov, ktorá sa orientuje na viacero aspektov.

Znižovanie spotreby energií

Prvým z nich je výstavba budov, ktoré budú mať minimálnu energetickú náročnosť. Táto bude zabezpečená predovšetkým vynikajúcim zateplením a utesnením obalu stavby tak, aby z nej unikalo minimálne množstvo energie. Po 1. januári 2021 bude možné stavať len budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Veľmi dôležitým predpokladom bude mimoriadne kvalitná realizácia takýchto stavieb bez porúch a bez rizika vzniku tepelných mostov. Dostatočná izolácia budov bude zabezpečená kvalitnou tepelnou izoláciou v požadovanej hrúbke, ktorú navrhne na základe výpočtov projektant, a namontovaná bude tak, že nevznikne riziko vzniku tepelných mostov. Tepelná izolácia bude musieť byť chránená pred vlhkosťou a vetrom pomocou parozábran a poistných hydroizolácií. Celú budovu – základy, obvodové múry aj strechu – tak bude obklopovať hermeticky uzatvorený obal. Toto riešenie si bude vyžadovať zabezpečenie núteného vetrania priestorov s rekuperáciou tepla, ktoré zabráni tepelným stratám v zimnom období tým, že v protichodnom výmenníku tepla zabezpečí odobranie tepla odchádzajúcemu vydýchanému vzduchu a následne odovzdanie tohto tepla čerstvému a studenému vzduchu vstupujúcemu do budovy.

nizkoenergeticky-dom

Na vykurovanie a chladenie budov sa budú využívať alternatívne zdroje energie a používať sa budú spotrebiče s vysokou účinnosťou a minimálnou spotrebou energie.

Veľký dôraz bude kladený na projektovanie budov, ktoré svojím tvarom, vhodným umiestnením v teréne a použitými materiálmi budú prispievať k zlepšovaniu komfortu bývania v nich a k znižovaniu energetickej náročnosti prevádzky.

Hospodárenie s vodou

Ekologické stavby budúcnosti budú musieť rozumne nakladať aj s vodou. Použitie pitnej vody na úžitkové účely je predsa nezmysel. Na to je až príliš vzácna. Na splachovanie toalety, pranie, umývanie podláh či závlahu zelene je možné použiť recyklovanú úžitkovú vodu, prípadne zrážkovú vodu rozumne zadržanú na pozemku. K zadržiavaniu vody budú prispievať vhodne navrhnuté vegetačné strechy, ale aj terénne úpravy na pozemku pri stavbe.

Odolnosť proti klimatickým zmenám

Veľmi dôležitým aspektom pri projektovaní budov budúcnosti bude aj ich odolnosť proti klimatickým zmenám. Letné horúčavy, prívalové dažde, návaly snehu, krupobitia alebo opakujúce sa silné vetry a škody, ktoré opakovane spôsobujú, nútia projektantov navrhovať odolnejšie stavby. Už dnes existujú pre strechy mnohé riešenia, ktoré však investori vzhľadom na finančnú náročnosť veľmi často ignorujú. A tak sa stáva, že krytinu sfúkne zo strechy, lebo nie je kotvená dostatočným množstvom kotiev alebo sú kotvy nahradené lacnejšími. Snehové zachytávače sú jednou z prvých položiek, ktorú mnohí stavebníci vyškrtávajú z cenových ponúk. Veľa investorov nezmyselne šetrí pri výbere strešnej krytiny. V poslednom okamihu sa rozhodnú pre lacnejšiu alternatívu. Mierne drahšia krytina by ho pritom podstatne lepšie chránila pred prehrievaním. Ďalší podľahnú módnym trendom a stavajú dom bez presahujúcich ríms, ktoré by v letných mesiacoch zabránili slnečným lúčom prehrievať obytné priestory. Veľmi populárna je zámena tepelných izolácií bez porovnania parametrov. Príkladov z praxe je veľa. Ľudská kreativita je neobmedzená – žiaľ, aj v tejto oblasti.

ČO JE DOBRÉ ZAPAMÄTAŤ SI?

  • K ochrane životného prostredia je možné prispieť aj správne naprojektovanými a zrealizovanými stavbami.
  • Stavba s vyšším environmentálnym štandardom je dobre zateplená, vetraná za použitia rekuperácie, na vykurovanie používa alternatívne zdroje energií a hospodárne nakladá aj s vodou.
  • V súčasnosti je potrebné stavať budovy odolné voči klimatickým zmenám.
  • Pri každej činnosti v súvislosti s projektovaním, výstavbou a užívaním nehnuteľnosti je dobré komunikovať s odborníkmi a rešpektovať ich názor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.