Brusel zakvitol mestskými záhradami

Predstavte si známe bruselské námestie Grand Place a jeho plochu zväčšite 250-krát. Na takomto území vyrástli v hlavnom meste Belgicka individuálne alebo komunitné záhrady. Mesto s prehustenou zástavbou bojuje o každý meter štvorcový zelenej plochy, ktorá by slúžila na produkciu potravín, ale i stretávanie sa susedov.

Vo viac ako miliónovej metropole je relax spojený s obrábanám pôdy a pestovaním záhradných produktov mimoriadne obľúbený. Plochy vo vnútroblokoch, voľné parcely, alebo len veľké drevené nádoby vo dvoroch. Každé voľné miesto pre vlastnú záhradku sa vo veľkomeste ráta. Odmenou je zdrává zelenina z vlastnej produkcie, susedské stretnutia, odľahčenie dopravy a zásobovania v centre mesta, ale pre mnohých, ktorí prišli žiť do mesta z vidieka, alebo z tretích krajín, je to aj spôsob, ako sa opätovne spojiť s pôdou. „Belgičania mali v minulosti vždy pri svojich domoch zeleninové záhradky. Tradícia sa v centrálnej časti Bruselu vytratila, pretože mesto prešlo najmä v 19. storočí výraznou industrializáciou. Záujem o pestovanie sa však v súčasnosti vracia. Problémom je však v priemyselných častiach mesta znečistená pôda. Záujemcovia o pestovanie tak často musia pracne vymeniť pôdu za čistú, ale stojí im to za tú námahu,“ povedala iniciátorka zakladania mestských záhrad Riet Naessens.

IMG 20161012 104605

Štúdia ukázala, že Brusel má asi 1300 hektárov pozemkov a striech. Pre lepšiu predstavu, je to približne ako plocha 1800 futbalových ihrísk. Tie sa už využívajú, alebo by sa mohli využívať na poľnohospodárske a komunitné aktivity. Podľa odhadov, každý piaty Bruselčan si prilepšuje jedálniček pestovaním vlastnej zeleniny. Úrady pracujú na programoch a podporných aktivitách, ktoré by toto číslo ešte zdvojnásobili.

V Bruseli má mestské poľnohospodárstvo rôzne podoby. Pestuje sa na strechách budov, vo veľkom v mestských farmách, populárne sú komunitné záhrady alebo hoci len maličké zeleninovej záhradky na balkónoch a dvoroch. Majitelia pozemkov majú tendenciu využiť každé voľné miesto na produkciu potravín. Niekedy stačí niekoľko väčších nádob s hlinou uložených na betónovom povrchu. Inde zase aktívni susedia prerobili nevyužívanú parcelu pre spoločné aktivity a stretnutia. V meste je asi sedemdesiat kolektívnych záhrad, v ktorých funguje komunitné spravovanie. Ekologické pestovanie ovocia a zeleniny v nekomerčných záhradách sa zvyčajne robí na opustených miestach.

IMG 20161012 114650

Brusel však ide ešte ďalej. V uliciach mesta sa formuje nový fenomén. Farmy, ktoré majú ambíciu zásobovať svojimi produktmi tržnice alebo reštaurácie. Bruselčania milujú lokálne produkty a vedia oceniť pestovateľské aktivity domácich mestských fariem. Pre zákazníka, ktorý ich podporuje, je navyše dôležitý kontakt a priamy vzťah s výrobcom. Farmári posielajú do domácnosti zeleninové biokoše, ale ich produkty sa dajú nájsť aj na jedálnych lístkoch reštaurácií. Mestské farmy majú potenciál pre nárast zamestnanosti. Odhaduje sa, že do metropoly Belgicka by mohli priniesť osemtisíc pracovných miest.

IMG 20161012 114357

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.